Do našich stredovekých receptúr pridávame len tie najkvalitnejšie suroviny. Jednou z nich je med od slovenských včiel zo včelárstva Dedinský.

Včelárstvo má v tejto rodine už tri generácie chovateľov včiel. Včely sú chované v dolete chránenej krajinnej oblasti Devínska Kobyla. Včelstvá nie sú dokrmované cukrom, ale necháva sa im dostatok ich vlastného medu na prezimovanie. Med od nášho včelára je preverovaný analýzami vykonávanými štátnym veterinárnym ústavom.

Dejiny medu

Včely a človeka spája história dlhá milióny rokov. Podobne ako človek, aj prapôvodné včely pochádzali z Afriky, odkiaľ sa rozšírili na iné kontinenty. Med je jednou z najstarších zložiek ľudskej potravy – naši prapredkovia si pochutnávali na mede, vybranom z hniezd divých včiel dávno predtým, ako sa naučili zasiať prvé obilné zrno.

Citácia

Silvia Žiaková , Časopis študentov univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ARDO, číslo 3 ročník 6

Sladké dochucovadlá v stredoveku

V stredoveku bol med omnoho dostupnejším sladidlom ako cukor. Trstinový cukor bol luxusnou záležitosťou, ktorú si nemohol dovoliť len tak niekto. Pôvod bol z Indie, ale v priebehu 15teho storočia sa pestovanie cukrovej trstiny rozšírilo do dalších krajín tropického a subtropického pásma. Med bol spolu s rozvareným ovocím najrozšírenejším sladidlom. Vyrábala sa z neho taktiež medovina a medové víno – HYPOCRAS. Ďalšou variantou sladenia bola stromová miazga.

Citácia

Kuchyně pozdního středověku. Feyfrlíková Monika
Grada Publishing a.s., 26. 5. 2015 – 96 strán (strany)

Dosladzovanie hroznového muštu a vína medom

Dosladzovaním hroznového muštu a vína medom, sme sa zamerali na špecifickú výrobu vín podľa historických prameňov. Takýmito sú napr. starorímske a starogrécke postupy výroby vína HYPOCRAS, ktoré sa vyznačovali okrem unikátneho spracovania hrozna a spôsobov zretia vína, aj špecifikami, ako boli napr. dosladzovanie vínneho muštu medom a pridávanie ďalších prísad, ktoré mali okrem iného zabezpečiť dlhšie uchovanie vína. Takýto postup výroby vína popísal už v prvom storočí nášho letopočtu autor Plinius Starší. Okrem pridávania medu do muštu pridávali med aj do samotného vína a to aj vysokých koncentráciách, kedy sa z vína stala lepivá konzistencia zvaná „mulsum.